“Bolo to niekedy koncom marca 1997, keď som sa vybrala s deťmi do mestského astronomického kabinetu na Tabakovej ul. v Nových Zámkoch, kde sa nás zišlo zo dvadsať záujemcov o pozorovanie nočnej oblohy. Všetci sme sa tešili na výnimočnú životnú príležitosť špeciálnym ďalekohľadom pozorovať na jasnej oblohe žiariacu Halle Boppovu kométu. Bola aj voľným okom jasne viditeľná na východnej strane oblohy. Bolo už po polnoci, stáli sme v hlúčikoch a rozprávali sa, keď som zbadala z východ- nej strany nehlučne prichádzať obrovskou rýchlosťou svetelný objekt. Zistila som, že len ja ho vidím zo všetkých prítomných. Bol to vzrušujúci pohľad. Srdce mi jasalo z tej jedinečnej príležitosti. Videla som ho pravdepodobne zospodu a jasne, pretože sa zastavil obďaleč nad nami a vedela som rozlíšiť striedavé oranžové a zelené svetlá usporiadané pravidelne do kruhu. Z môjho zorného uhla to bol elipsovitý tvar, ktorý bol za jasnej oblohy dobre rozlíšiteľný, aj keď obrysy samotného objektu som nevidela. Stálo to a ja som to obdivovala. Mysľou mi dokonca prebehla aj myšlienka možnej mimo zmyslovej komunikácie, no predsa som len dostala trochu strach z toho, že ma pozorujú a nikto o tom nevie. Neviem koľko mohlo ubehnúť sekúnd, ale keď som tým, čo stáli so mnou v skupinke pošepkala, aby sa rýchlo otočili, že je tam ufo /traja sa otočili, z nich jeden to ešte stihol uvidieť/, v tom momente sa lietajúci objekt pohol a nabral v priebehu niekoľkých sekúnd obrovskú rýchlosť a tak ticho ako prišiel, tak odletel iným, a to južným smerom. Tušila som, že nie sme vo vesmíre sami a tento zážitok ma o tom presvedčil. Odvtedy som to povedala pár známym, niektorí tomu verili, iní o tom pochybovali. Ja však viem, že to bol zážitok pri mojom plnom vedomí a našťastie sa oň delím spoločne s mojim synom, ktorý stihol ten neznámy objekt uzrieť tiež.
Srdečne vás zdraví Mária z Nových Zámkov”
Share This
Loading ...
